Vysielam rešpekt. Prijímam jedinečnosť.
Žiaci Strednej odbornej školy polytechnickej v Zlatých Moravciach sa zapojili do regionálnej kampane zameranej na duševné zdravie a kultúru vzťahov v triede.
Svetový deň duševného zdravia, ktorý si pripomíname 10. októbra, je príležitosťou upriamiť pozornosť na to, čo často zostáva mimo zorného poľa – na duševnú pohodu, vzťahy a prostredie, v ktorom sa každodenne pohybujeme. Pri tejto príležitosti sa naša škola zapojila do regionálnej kampane „Na spoločnej frekvencii“ s podtitulom Vysielam rešpekt. Prijímam jedinečnosť.
Aktivitu pripravila PhDr. et Mgr. Juliana Holá, koordinátorka ochrany detí pred násilím pre územný obvod ÚPSVR Nitra, v rámci národného projektu Spoločne za detstvo bez násilia pre všetky deti. Naši žiaci si na triednických hodinách vyskúšali, čo znamená naladiť sa na spoločnú vlnu.
O čo v aktivite išlo
Cieľom nebolo nič abstraktné. Išlo o to, aby si každý žiak pomenoval, čo do priestoru „vysiela“, ako vníma svoje okolie a vďaka čomu sa cíti prijatý. Na duševnom zdraví pritom nie je nič okrajové – je rovnako dôležité ako zdravie fyzické a obe sú prepojené nádoby, ktoré by mali byť v rovnováhe.
Na tabuliach (v niektorých triedach na flipchartových papieroch) vznikli dva obrysy hláv oproti sebe a v strede zostal priestor pre znak frekvencie. Postupne sa plnili takto:
- do ľavého obrysu žiaci vpisovali znaky svojej jedinečnosti,
- do pravého obrysu signály, ktorými vysielajú rešpekt voči druhým,
- do stredu to, čo v nich vyvoláva pocit prijatia.
Niektoré triedy pracovali s pracovným listom Moja frekvencia, iné odpovedali na otázky priamo v diskusii. Odpovede, ktoré sa opakovali, žiaci zapisovali aj s počtom – a práve tie sa potom stali základom spoločného manifestu triedy.
Ako to vyzeralo v triedach
Na tabuliach sa postupne objavila celá škála odpovedí. V triedach vznikol prehľad, z ktorého je vidieť, čo žiaci považujú za najsilnejšie signály:
| Moja jedinečnosť | Ako vysielam rešpekt |
|---|---|
| športový talent (6×) | vypočujem (3×) |
| tvorivosť (5×) | správam sa k druhým tak, ako chcem, aby sa správali ku mne (4×) |
| zmysel pre humor (4×) | prijímam odlišnosť (2×) |
| umelecký talent (3×) | povzbudím (2×) |
| zodpovednosť (2×), odvaha (2×), vytrvalosť (2×) | nešírim klebety (1×) |
V ďalšej triede sa k tomu pridalo „mať možnosť povedať svoj názor“ a medzi znakmi jedinečnosti sa objavila aj schopnosť pomáhať iným a otvorenosť. Niekde žiaci zapisovali aj to, čo spoločnú frekvenciu narúša – okolie, ktoré nepočúva, vylučovanie z kolektívu a posudzovanie bez poznania.
Pocit prijatia napokon najčastejšie definovali cez vypočutie: že ich niekto počúva bez prerušovania a bez posudzovania, že sa nemusia pretvarovať a že o nich niekto prejaví záujem. Na jednej z tabúľ zostalo napísané aj krátke a výstižné:
„Nie som tu navyše.“
Žiaci a ich tabule
Aktivita nebola len o písaní na tabuľu. Triedy si svoje výstupy aj odfotili a výsledok prezentovali spoločne – niektoré skupiny sa pri tabuliach doslova odfotili s hrdosťou na to, čo dokázali pomenovať.
Rušičky signálu
Žiaci sami pomenovali aj to, čo spoločnú frekvenciu narúša – okolie, ktoré nepočúva, nevšímanie si druhých, klebety, výsmech, vylučovanie z kolektívu či posudzovanie bez poznania. Práve tieto odpovede sú pre triedu cennou mapou toho, čomu sa spoločne vyhýbať.
Spoločný manifest triedy
Zakrúžkované a najčastejšie odpovede žiaci sformulovali do spoločného záväzku – manifestu, ktorý si odniesli do ďalších dní. Znie takto:
V našej triede / medzi rovesníkmi / kdekoľvek:
- vysielame rešpekt,
- prijímame jedinečnosť,
- počúvame bez posudzovania,
- nepodporujeme výsmech ani vylučovanie,
- pomáhame si, keď niekto prežíva ťažšie obdobie,
- vytvárame priestor, kde môže byť každý sám sebou.
Prečo to má zmysel
Každý človek vysiela svoju vlastnú „frekvenciu“ – svoje myšlienky, pocity, názory, záujmy či spôsob, akým sa správa. Nie sme rovnakí a práve v tom je naša jedinečnosť. Keď sa však navzájom počúvame s rešpektom a prijímame druhých takých, akí sú, dokážeme sa naladiť na spoločnú frekvenciu. V prostredí, kde sa cítime prijatí, sa nám ľahšie darí, máme viac odvahy byť sami sebou a chránime tak aj svoje duševné zdravie.
„Byť schopný byť sám sebou je jednou z najsilnejších zložiek dobrého duševného zdravia.“
— Lauren Fogel Mersy
Žiakom sme zároveň pripomenuli, že ak sa dlhšie ocitnú v situácii, keď zažívajú pocit neprijatia, alebo vnímajú, že sami nedokážu dostatočne rešpektovať či prijímať druhých, majú sa kde obrátiť – na triedneho učiteľa, výchovného poradcu, školského psychológa alebo linky pomoci. Požiadať o pomoc je zručnosť ochrany svojho duševného zdravia a nikto na to nemusí byť sám.
Výstupy a spolupráca
Triedne výstupy sme zdokumentovali a odoslali koordinátorke kampane; vďaka čitateľným odpovediam môžu byť prínosom aj pri tvorbe bezpečných miest pre deti v našom regióne.
Ďakujeme všetkým triedam, ktoré sa do kampane zapojili, a učiteľom, ktorí aktivitu viedli. Na spoločnej frekvencii sa totiž neladí jednorazovo – je to každodenná práca.